Dom smútku Sliač

Ľudo Petránsky v časopise ASB 11/2008 o ňom napísal:

"Všade cítiť prítomnosť dvoch svetov, ale napätie je korigované mäkkými krivkami. Tie sledujú terén, vytvárajú plynulé prelínanie jasne definovaného architektonického priestoru s okolím. Cítiť autorský pokus o vytvorenie miesta nielen pre smútok, ale aj pre spomienky a kontempláciu a práve v tom sa Dom smútku na Sliači približuje k sakrálnemu priestoru. Aj citlivo osadený zvon, ktorý rozozvučí povestný "umieráčik" pripodobňuje objekt skôr ku kaplnke..."

Dom smútku je situovaný na návrší pred areálom cintorína, na okraji sliačskeho kúpeľného parku.

Silný minimalistický koncept je založený na jednoduchom pôdoryse: centrálny vnútorný priestor ohraničujú dve navzájom posunuté steny, ktoré vyrastajú na pôdoryse dvoch sústredných elíps.

Dve steny, dve plochy, dva symboly.

Každá zo stien je materiálovo poňatá inak: vonkajšia - hladko omietnutá biela plocha symbolizuje duchovnú a vnútorná - obložená prírodným štiepaným kameňom, hmotnú sféru života.

Metaforickosť oboch významových línií podporuje aj osvetlenie: štruktúra plochy života je drsná, v interiéri je kamenná stena nasvietená zospodu a v atmosfére kontrastov svetla a tieňov ešte viac vystupujú do popredia jej nerovnosti. Trojica okien v tejto stene je umiestnená nad podlahou a pohľade cez na trávnatý terén pripomína prítomnosť života na zemi. Existenciu nepoznaného priestoru za hranicami vedomia a poznania stvárňuje čistá plocha bielej steny. V interiéri je nasvietená zhora a úzke horizontálne okno v nej ponúka výhľad na vzdialenú panorámu Nízkych Tatier.

Obradný priestor prekrýva stupňovitý trámový strop, stúpajúci smerom k vyvýšenému pódiu s katafalkom. V jeho čele sa obe elipsy "míňajú" a úzkou štrbinou spoza kamennej steny vstupujú do interiéru lúče svetla. Výrazová a materiálová striedmosť je zachovaná aj pri návrhu mobiliáru: jednoduché drevené lavice s kľakátkom a katafalk, ktorého tvar je štylizáciou drevenej hranice, odkazuje na staroveké rituály. Viera v duchovno je symbolicky premietnutá do jemných transparentných textílií spustených nad katafalkom. Ich záchvevy evokujú transcendentno spolu s levitujúcim krížom - dávnym symbolom kresťanstva, prevzatým od našich predkov.

Rozmermi neveľký objekt Domu smútku na Sliači pripomínajúci kolobeh života a smrti je nielen miestom poslednej rozlúčky, ale aj miestom zamyslenia...